Addy Akram: Táto krajina je mojím domovom, milujem ju, ale ako Slovák sa necítim

Jana Gombiková Jana Gombiková | 21.09.2020 |
Addy Akram: Táto krajina je mojím domovom, milujem ju, ale ako Slovák sa necítim Foto a video: Jana Gombiková a Piotr Gaska

„Hoci tu žijem už 27 rokov, stále sa vnímam ako cudzinec. O slovenské občianstvo požiadam, pretože verím v Európsku úniu a chcem zostať jej občanom. Ale necítim sa ako Slovák. Táto krajina je mi veľmi blízka. Milujem to tu. Je to môj domov. Ale necítim sa Slovákom, okrem toho, že mám rád pirohy a pijem veľa piva,“ hovorí poslanec mestského zastupiteľstva v Spišskej Novej Vsi Addy Akram. 


Odkiaľ si a kde žiješ? 

Som z Anglicka, z východného Londýna. Na Slovensku, v Spišskej Novej Vsi, žijem už 27 rokov.

Prečo si prišiel na Slovensko a čo teraz robíš? 

Pôvodne som prišiel na Slovensko učiť angličtinu. Môj plán bol zostať tu na rok. Po tomto roku som sa však rozhodol prísť nazad a nakoniec som si založil svoju vlastnú jazykovú školu a začal som sa v roku 2006 angažovať v lokálnej politike. Som mestským poslancom a tiež poslancom za Košický samosprávny kraj. Mám tu tiež svoj vlastný podnik, piváreň, ktorú vlastním so svojím priateľom. Pracujem tiež pre britskú ambasádu, som konzulárnym správcom, čiže som celkom vyťažený. 

Čo je tvoja hlavná agenda ako komunálneho politika? 

Dôvod, prečo som vstúpil do politiky, bol veľmi prostý. Na začiatku som sa snažil vyriešiť nejaké problémy na sídlisku, kde som býval. Väčšinou išlo o bežné záležitosti, napríklad vandalizmus či nedostatok parkovacích miest. Doteraz som ako poslanec zodpovedný za toto sídlisko, riešime opravy, investície a podobné veci. Tiež som predseda komisie kultúry  a máme teda vplyv na kultúrnu agendu, čo ma veľmi teší. Kultúra v Spišskej Novej Vsi je na tom veľmi dobre. Je tu veľa vecí, čo sa dá robiť. Či máte radi hudbu, umenie, každý si nájde niečo, čo má rád. 

Čo by si si želal pre svoje mesto? A čo by si chcel zmeniť? 

V prvom rade je to krásne mesto. Je tu tiež množstvo zelene. Každý, kto Spišskú Novú Ves navštívil, hovorí, že je tu naozaj pekne. Chcel by som presadiť, aby sa znížilo množstvo vizuálneho smogu, a zlepšiť celkovú estetiku mesta. Veľa vecí, ako je infraštruktúra, cesty či chodníky, sme už našťastie za posledné roky vyriešili. Takže teraz je čas venovať sa estetickým aspektom mesta. Som človek, ktorý má celkom silné vizuálne cítenie, a bol by som rád, keby naše mesto vyzeralo lepšie. Pretože aj tým môžeme pomôcť tomu, aby sa tu ľudia cítili dobre. Časť tohto procesu je, samozrejme, aj vytvoriť viac zelených plôch, hlavne na sídliskách. V minulosti bol trend vytvárať ľuďom čo najviac parkovacích miest, ale teraz sa snažíme nájsť nejakú rovnováhu. To ide ruka v ruke s turizmom. Pretože ak bude naše mesto krajšie, pritiahne aj viac turistov. 

Venuješ sa naozaj mnohým veciam. Si učiteľ, politik. Máš rodinu, bar a ešte aj hráš v kapele. Čo z týchto vecí máš najradšej? Na čo si najviac hrdý? 

Čo sa týka môjho profesionálneho života, som predovšetkým učiteľ. Učím rád, aj po všetkých tých rokoch. Robím to už 27 rokov. Samozrejme, sú obdobia, keď ma to baví menej, ale to sa nestáva až tak často. Pri svojej práci stretávam množstvo rôznych ľudí z rôznych prostredí a mám šťastie, že pracujem s mladými ľuďmi, ktorí mi pomáhajú zostať v obraze. So svojimi študentmi mám veľmi dobrý vzťah. Moja škola je súkromná, to znamená, že študenti si za kurzy platia, a preto sú väčšinou veľmi motivovaní a nemusím napríklad riešiť problémy s disciplínou. Sú tam, pretože tam chcú byť, mám ich plnú pozornosť. Učenie mám veľmi rád a myslím, že sa v ňom neustále zlepšujem. 

Ako ovplyvnila tvoju prácu pandémia korony? Čo sa pre teba zmenilo? 

Väčšina môjho príjmu pochádza z učenia, som živnostník. Myslím, že pandémia postihla každého, kto podniká, takže môj príjem sa okamžite scvrkol. Bol som zvyknutý počas dňa stretávať veľa ľudí, denne som odučil 10,11, niekedy aj 12 lekcií. Počas korony som strávil veľa času doma. Uvedomil som si, aký som v skutočnosti lenivý. Veľa pracujem, ale vo svojom voľnom čase mám rád, keď nemusím robiť nič. Takže keď začala karanténa, zrazu som mal veľmi veľa času. Naplánoval som si, že budem robiť veci, ktoré som vždy chcel, napríklad dočítať nejaké knihy. Dokonca som si zaplatil kurz hry na gitaru, ale napokon z toho nič nebolo. 

Priniesla korona aj niečo pozitívne? 

Myslím, že ľudia mali príležitosť stráviť veľa času so svojou rodinou. A viem, že to malo aj negatívne dôsledky. Čítal som niekoľko článkov o tom, že vzrástlo domáce násilie. Ale viete, toto sú tie negatívne veci, ale boli aj pozitívne. Ľudia museli stráviť viac času spolu. Poznám mnoho rodín, ktoré si ten spoločný čas naozaj užili. Ale boli tiež radi, keď sa to celé skončilo, pretože sa mohli vrátiť k svojej normálnej rutine. Dúfajme, že to tak zostane. 

Keď sa začala pandémia, začali sa zatvárať aj hranice. A zrazu sme si všetci uvedomili, aký krehký je koncept Európskej únie a otvoreného sveta, v ktorom žijeme. Aký je tvoj názor na brexit? Ovplyvnilo ťa to nejako ako britského občana? 

Brexit ovplyvnil všetkých britských občanov, ktorí žijú na Slovensku – zmenil sa náš legálny status. Musíme podniknúť isté administratívne kroky, aby sme si obnovili pobyt na Slovensku. Ja som bol od začiatku proti brexitu a bolo to pre mňa veľké sklamanie. Do posledného momentu som dúfal, že sa to nestane, ale stalo sa. Je to realita, ktorej musíme čeliť. Myslím, že je to hrozná chyba, pre ktorú budú trpieť Briti a aj zvyšok Európy. Len pre ambície niektorých politikov. 

Budeš žiadať o slovenské občianstvo? 

Áno. 

Pokladáš sa po tých rokoch už za Slováka? 

Hoci tu žijem už 27 rokov, stále sa vnímam ako cudzinec. O slovenské občianstvo požiadam, pretože verím v Európsku úniu a chcem zostať jej občanom. Ale necítim sa ako Slovák. Táto krajina je mi veľmi blízka. Milujem to tu. Je to môj domov. Ale necítim sa Slovákom, okrem toho, že mám rád pirohy a pijem veľa piva. 

Ako sa žije cudzincovi na Slovensku? Myslíš, že je to jednoduché byť cudzincom na východnom Slovensku? 

Moja skúsenosť je limitovaná mojím životom v Spišskej Novej Vsi. Takže môžem hovoriť len o tom, ako sa cudzincom žije tu. Je tu komunita cudzincov a sú to všetko ľudia, ktorí veľmi tvrdo pracujú a žijú slušným životom. Neviem o tom, že by niekto z nich mal nejaké vážnejšie problémy. Ja som nikdy nezažil nejaký väčší konflikt alebo problém. Niekedy sa objaví niečo menšie, ale to sa môže stať hocikde na svete. Nemyslím si, že je to niečo typické pre Slovensko. Môže to byť aj tým, že mám jednoducho šťastie, alebo aj tým, že Spišská Nová Ves je veľmi malé mesto. Počul som o veľmi zlých skúsenostiach z iných miest, napríklad z Bratislavy. A to je veľmi znepokojujúce. Nie je to však nič, čo by bolo špecifické pre Slovensko, stáva sa to všade. 

Čo sa ťa najčastejšie pýtajú Slováci? Ako ťa vnímajú? 

Keď ľudia zistili, že nie som len jeden z tých učiteľov, čo sem prišli na rok užiť si tu a potom sa vrátili späť, keď zistili, že mám v pláne sa tu usadiť, najčastejšia otázka bola: Addy, veľa ľudí sa snaží zo Slovenska odísť, chodia pracovať do zahraničia, a ty si z Londýna, veľa ľudí by dalo neviemčo za to, aby tam mohli pracovať a žiť. Prečo si sa, preboha, rozhodol odsťahovať do Spišskej? Viete, všetko má svoje výhody a nevýhody. Ako mladý muž som si užil londýnsky život, ale myslím, že som vo svojom živote prišiel do bodu, keď mi viac vyhovuje žiť v malom meste, hlavne keď je také pekné ako Spišská Nová ves. Je to naozaj veľmi príjemné mesto. Zvykol som si na život v ospalom malom meste a teraz, keď sa niekedy vrátim do Londýna, pripadá mi veľmi stresujúci. Mám rád Spišskú novú ves, mám pocit, že ľudia tu si vôbec neuvedomujú, ako je tu pekne, a asi majú aj dosť skreslené predstavy o tom, ako sa žije v zahraničí. Akoby nepremýšľali nad tým, že všetko má nielen výhody, ale aj nevýhody. 

Máš pocit, že je výhodou byť cudzincom? 

Najväčšou výhodou pre mňa je, že angličtina je môj materinský jazyk, čo mi vlastne už 27 rokov zabezpečuje živobytie. Okrem tejto veci v tom však nevidím žiadnu výhodu. 

Pracuješ ako učiteľ anglického jazyka, zároveň si sa aj ty sám naučil dobre po slovensky. Hovorí sa, že človek má v každom jazyku inú osobnosť. Myslíš, že je to pravda? Je slovenský Addy odlišný ako Angličan Addy? 

Môže to byť len môj osobný dojem, ale zdá sa mi, že keď hovorím po slovensky, robím chyby, takže sa veľmi často snažím hovoriť veci čo najjednoduchšie, aby som sa tým chybám vyhol. Nemám rád, keď robím chyby, viem, že to nie je najlepší prístup, čo sa týka komunikácie. Pokiaľ nehovorím s ľuďmi, ktorých dobre poznám a ktorí sú zvyknutí na moju slovenčinu, mám tendenciu veci zjednodušovať, aby som sa vyhol gramatickým chybám. Niektorí ľudia si potom môžu myslieť, že ja sám som príliš strohý. Myslím, že v slovenčine som viac infantilný. Môj humor je tiež akoby viac detinsky.

Je niečo, čo je podľa teba pre Slovákov typické? 

Viete, keď som sem prišiel po prvýkrát, rozprávali sme sa o tom často s mojimi študentmi. Pýtal som sa ich, čo si myslia, že je typická slovenská vlastnosť. Hovorili sme o rôznych národnostiach, väčšinou povedali, že Nemci sú rezervovaní, Taliani temperamentní a jedna vec, čo sa objavovala dosť často, bola, že Slováci vedia byť veľmi závistliví. Ja osobne som s tým vtedy nemal skúsenosť, keďže som nebol v pozícii, kedy by mi niekto mal čo závidieť, ale po čase som začal zisťovať, že je to pravda. Nehovorím, že sa to týka každého, mám šťastie, že moji priatelia takí nie sú. Druhá vlastnosť, ktorú by som chcel spomenúť, je pracovitosť. Mám bratranca, ktorý zamestnáva ľudí, väčšinou stavbárov, a ten hovorí, že Slováci sú najlepší zamestnanci, čo mal. Sú pracovití, spoľahliví a odvádzajú kvalitnú prácu. Takže to je zas pozitívna stránka. 

Zmenil sa podľa teba nejak prístup Slovákov k cudzincom? Napríklad v porovnaní s 90. rokmi? 

Skôr by som povedal, že sa zmenil názor alebo postoj nim. Mám obavy z toho, že s nástupom sociálnych médií majú ľudia prístup k rôznym pochybným zdrojom informácií. Na sociálnych sieťach je veľké množstvo nenávistných informácií a všetci dobre vieme, ako dokážu sociálne médiá manipulovať a zacieliť tieto informácie na konkrétnu skupinu ľudí, čo využívajú isté politické strany. Pre niektorých politikov je vzbudzovanie nenávisti v kombinácii s populistickou a pseudonacionalistickou rétorikou formou budovania politického kapitálu. 

To potom vytvára nenávistnú atmosféru v spoločnosti – pretože keď ľudia vidia, ako ich lídri hovoria negatívne veci o cudzincoch a imigrantoch, iba to posilňuje ich vlastné predsudky. Namiesto toho, aby politici boli zodpovední a hovorili, že nie je nič zlé na tom, že v krajine žijú aj cudzinci, rozširujú predsudky a dezinformácie. Takýchto vecí je tu teraz veľmi veľa. Ľudia, ktorí sú za normálnych okolností veľmi racionálni, inteligentní, prípadne aj starší ľudia, týchto všetkých ľudí vidíš na facebooku šíriť veci, ktoré ťa často zaskočia. Potom som prekvapený, veď tento človek sa mi zdal celkom v pohode a zrazu zdieľa na facebooku nenávistný príspevok. Vyvádza ma to z miery. Snažím sa proti tomu bojovať, ale stojí ma to naozaj veľa energie.