Olivový háj (fotoreportáž)

Diana Takácsová Diana Takácsová | 30.09.2020 |
Olivový háj (fotoreportáž) Mobilné ihrisko v olivovom háji. Miestna organizácia dodala materiál, ihrisko vybudovali obyvatelia tábora. Fotografie: Diana Takácsová

V rokoch 2015 a 2016 prišlo na grécky ostrov Lesbos pol milióna ľudí utekajúcich pred vojnou a prenasledovaním v Sýrii, Afganistane, Iraku, Sudáne, Konžskej demokratickej republike a ďalších krajinách. Ostrov bol, popri Chiose a Samose, jedným z hlavných vstupných bodov na gréckej migračnej trase. Dohoda medzi Európskou úniou a Tureckom z roku 2016 však priniesla zmeny v charaktere migrácie: po jej uzavretí zostali tisícky žiadateľov o azyl uväznení na Egejských ostrovoch. Počet prichádzajúcich sa znížil, no nikdy úplne neustal. Podľa štatistík Aegean Boat Report sa v júli 2019 smerom ku gréckym ostrovom vydalo 493 lodí, na ich palube bolo 15 140 ľudí. Do Grécka dorazilo 175 lodí s 5 099 ľuďmi. Až 318 lodí bolo zastavených, 10 041 ľudí zadržaných.

Záchytný tábor Moria je vzdialený asi dvadsať minút jazdy od Mytilini, administratívneho a ekonomického centra ostrova. Je prvou zastávkou prichádzajúcich ľudí, no často sa mení na permanentné miesto. Pôvodná vojenská základňa má kapacitu približne tritisíc ľudí – teraz je však beznádejne preplnená a pripomína väzenie. Moria sa namiesto bodom prechodu stala miestom zajatia, žiadatelia o azyl tu žijú v neistote aj niekoľko rokov. Táto situácia je ďalším ohrozením fyzického a mentálneho zdravia už teraz zraniteľných ľudí.

Niektorí sa kvôli zhoršujúcej bezpečnostnej situácii rozhodli presťahovať do priľahlého olivového hája. Tu, na strmom kopci, v prístreškoch postavených zo stanov, prikrývok, konárov, paliet a ďalších dostupných materiálov, hľadajú ženy, muži a celé rodiny únik pred alarmujúcim stavom záchytného tábora.  

Táto fotoreportáž vznikla v januári 2019, keď podľa štatistík agentúry OSN pre utečencov UNHCR žilo v Morii päťtisíc ľudí, pričom v olivovom háji ich bolo približne dvetisíc. Studený, silný vietor a takmer neutíchajúci dážď rapídne zhoršili už vtedy zúfalé životné podmienky tohto miesta bez trvalého prístupu k elektrine alebo sanitárnemu vybaveniu, bez jasnej perspektívy budúcnosti – no zároveň symbolizujúceho nepredstaviteľnú odolnosť.

V roku 2020 sa situácia ďalej zhoršovala: vo februári žilo v Morii podľa UNHCR vyše 18-tisíc ľudí, pričom väčšina tých, ktorí dorazili nedávno, našla útočisko v olivovom háji. Pre mnohých je strastiplná cesta do Európy znesiteľnejšia než ich každodenná realita v záchytnom centre, ktorá znamená hodiny čakania v rade na jedlo, jednu toaletu na viac než sto ľudí a alarmujúcu bezpečnostnú situáciu.

7.jpgV noci sa neosvetlený olivový háj mení na miesto s ešte väčšími nástrahami.

8.jpgAfgánski chlapci predvádzajú kartové triky počas daždivého víkendu. „Keď je počasie lepšie, radšej trávime čas v mestskom parku v Mytilini.”

9.jpgPohľad na olivový háj a Mytilini počas súmraku.

Skupina priateľov trávi chladný zimný večer pri táboráku. Je to jedna z mála možností, ako sa zohriať. 

11.jpg„Chlad ma nezastaví, v srdci mám teplo,“ hovorí Nabil z Afganistanu.

12.jpgPo úniku z časti Afganistanu, ktorá je kontrolovaná Talibanom, trvala cesta tejto rodiny k tureckým brehom sedem mesiacov. V januári 2019 mali za sebou už ďalšie štyri mesiace na Lesbose, čakajúc na ich druhý pohovor.

13.jpgElektriny je nedostatok – a výpadky sú časté aj kvôli nebezpečnej infraštruktúre.

14.jpg„Čo chcem robiť? Pokračovať vo svojom vzdelávaní.“

15.jpgPočasie je naozajstnou výzvou: voda sa počas nárazových dažďov často dostane až do stanov. Letá sú naopak neúnosne horúce.

16.jpgNa Lesbose narážajú sny o vzdelaní a lepšej budúcnosti na zúfalé podmienky a neistotu. Vyplniť toto vákuum sa snaží zopár iniciatív.

17.jpgČoraz viac žiadateľov o azyl nachádza útočisko v zložitých podmienkach olivového hája.

18.jpgPodľa štatistík Lekárov bez hraníc (MSF) v roku 2019 ochorelo v súvislosti so zimou a nežiaducimi životnými podmienkami 60% maloletých.