Aké politické práva majú cudzinci a cudzinky žijúci na Slovensku?

Zuzana Bargerová Zuzana Bargerová | 14.06.2021 |
Aké politické práva majú cudzinci a cudzinky žijúci na Slovensku? Foto: Michal Babinčák

Môžu sa cudzinky a cudzinci aktívne podieľať na politickom dianí v krajine? Áno, ale len do istej miery. Politická participácia, teda zúčastňovanie sa na politickom dianí, môže mať viaceré podoby. V zásade môžeme hovoriť o konvenčných a nekonvenčných metódach politickej participácie, prípadne o ich legálnych či nelegálnych formách. 

Medzi konvenčné (štandardné a legálne) patrí aj nosenie odznaku s politickým postojom, hlasovanie vo voľbách, účasť na kampani, kandidovanie za politickú stranu či lobovanie za nejakú tému. Nekonvenčné metódy sú napríklad protesty, bojkoty, demonštrácie, násilné alebo revolučné akcie. 

V demokratickej spoločnosti je práve možnosť voliť a byť volený (do parlamentu či samosprávnych orgánov) jedným z hlavných politických práv, ktoré zaručuje ústava a ďalšie zákony.

Aké volebné práva majú cudzinky a cudzinky na Slovensku?

Na Slovensku žije vyše 150 000 cudzincov. Neznamená to však, že automaticky všetci môžu voliť a ovplyvňovať veci verejné. Voliť a byť volení môžu len tí cudzinci a cudzinky, ktorí majú na Slovensku trvalý pobyt, a to do orgánov obce (starostu, primátora, poslancov mestského zastupiteľstva) a orgánov samosprávneho kraja (predsedu a poslancov zastupiteľstva). Môžu sa tiež zúčastňovať aj na referende vyhlásenom obcou alebo vyšším územným celkom (VÚC). 

Okrem toho cudzinci, ktorí pochádzajú z krajín EÚ, môžu voliť a byť volení do Európskeho parlamentu. Aj pre nich platí podmienka trvalého pobytu na Slovensku.

Komunálne voľby v budúcom roku 

Z celkového počtu 150 000 cudzincov na Slovensku malo koncom roka 2020 trvalý pobyt viac ako 80 000 cudzincov (spolu občania EÚ a štátni príslušníci tretích krajín). Voliť v najbližších komunálnych voľbách v roku 2022 by tak mohla viac ako polovica cudzincov žijúcich na Slovensku. V pomere ku všetkým oprávneným slovenským voličom tvoria občania EÚ s možnosťou voliť len 1,8 % a občania tretích krajín tvoria 0,4 %. 

V Bratislave, kde žije najviac cudzincov a cudziniek, by mohlo k volebným urnám prísť odovzdať svoj hlas viac ako 20 tisíc obyvateľov hlavného mesta s cudzím pôvodom. Bratislava, ako hlavné mesto Slovenska, je z pochopiteľných dôvodov (ekonomických, geografických) najväčším „magnetom“ na ľudí. Ku koncu roka 2020  žilo v Bratislave 40 237 cudzincov, teda štvrtina zo všetkých cudzincov na Slovensku. Z celkového počtu obyvateľov Bratislavy tvoria cudzinci a cudzinky sedem percent.

Získanie občianstva a rozšírenie politických práv

Z dostupných štatistík Ministerstva vnútra medzi rokmi 2000 a 2020 bolo udelené slovenské štátne občianstvo spolu 29 231 cudzincom a cudzinkám.[1] Tých už ako cudzincov slovenská legislatíva nevníma a nekladie im do cesty žiadne právne ani inštitucionálne prekážky. Sú to naturalizovaní slovenskí občania, ktorí majú právo voliť poslancov Národnej rady SR, aj sa zúčastniť referenda či založiť politickú stranu.

Získať slovenské štátne občianstvo však nie je jednoduché. Na Slovensku máme jedno z najdlhších konaní o udelenie občianstva v EÚ (2 roky) a jeden z najvyšších správnych poplatkov za jeho udelenie (700 eur). Celkové sprísnenie zákona o štátnom občianstve pravdepodobne viedlo posledné roky k tomu, že sa udelí ročne len niekoľko sto občianstiev. Pre porovnanie: v roku 2010 sme vyhoveli 321 žiadateľom, zatiaľ čo v roku 2020 sme udelili najviac za posledných trinásť rokov – 791 občianstiev.

Ako sme na tom v porovnaní s inými krajinami?

Pre úspešné začlenenie cudzincov do spoločnosti sú kľúčové integračné politiky, ktoré integračný proces ovplyvňujú a usmerňujú. Koncom roka 2020 boli zverejnené výsledky najnovšieho medzinárodného porovnania integračných politík Migrant Integration Policy Index (MIPEX), ktorý sa v rokoch 2019 a 2020 uskutočnil v 52 krajinách sveta vrátane Slovenska. MIPEX skúmal viacero oblastí integrácie cudzincov a medzi inými aj možnosti politickej participácie. 

Politická participácia cudzincov je na Slovensku podľa MIPEXu nepriaznivá. Aj v tejto oblasti sa dlhodobo nachádzame na chvoste porovnávaných krajín, a to medzi poslednými desiatimi. Politická participácia nie je témou integračnej politiky a od roku 2007 v tejto oblasti nedošlo k absolútne žiadnemu pokroku.

Podľa (ako konštatuje MIPEX, nekonzistentných) pravidiel integračnej politiky, štátni príslušníci tretích krajín s trvalým pobytom na Slovensku môžu voliť a byť volení v komunálnych voľbách, ale nemajú právo vstupovať do politických strán, zakladať politické hnutia či strany, alebo sa zúčastňovať tvorby verejných politík. Toto nastavenie integračnej politiky MIPEX považuje za veľmi nepriaznivé, keďže bráni politickej účasti migrantov.

Občania z tretích krajín s trvalým pobytom na Slovensku majú však stále o čosi viac práv, ako v iných krajinách (napr. Česko, Nemecko, Estónsko, Maďarsko, Litva, Slovinsko). Pre úplnosť je však potrebné dodať, že miera účasti na tvorbe politík prostredníctvom rôznych poradných orgánov môže byť naopak v týchto krajinách vyššia ako u nás. Slovensko možnosť cudzincom zapojiť sa a byť aktívni v poradných orgánoch na národnej alebo samosprávnej úrovni nepriznáva. Takéto orgány totiž neexistujú, hoci v minulosti boli isté pokusy o ich vytvorenie. 

Chýbajúci konsenzus o postavení cudzincov, ale aj spoločenská diskusia

Rozmanitosť je podľa výskumov prijímaná Slovákmi dobre, pokiaľ ostáva v súkromnej sfére a nemá žiadny politický vplyv alebo dopad na ich súkromie.

Pokiaľ ide o verejnú diskusiu ohľadne práva cudzincov voliť alebo o ich členstve v politických stranách, neprebieha dlhodobo takmer žiadna, a to ani na odbornej úrovni. Nie je teda jasné na základe, čoho sa ľudia obávajú angažovanosti cudzincov. Rovnako, zo strany cudzincov a ich komunít zaznieva len málo hlasov o tom, že by mali záujem z pozície migrantov hovoriť za všetkých.

Pravdou však je, že komunity migrantov nie sú prizývané (ako tomu bolo v minulosti), aby predniesli svoje postoje k témam, ktoré sa ich priamo dotýkajú, pri prijímaní zákonov upravujúci pobyt, týkajúcich sa integrácie alebo priamo integračnej politiky štátu, a to ani v poradných orgánoch vlády ani na samosprávnej úrovni. Aktivity, ktoré komunity vykonávajú sa preto zameriavajú častejšie len na kultúrne akcie a sú organizované prevažne na dobrovoľníckej báze.

Podľa Príručky o integrácii pre tvorcov politiky a odborníkov je však dôležité, aby cudzinci vyjadrili svoj názor pri formulovaní politík, ktoré sa ich priamo týkajú.[2] 
Takto participatívne tvorená politika lepšie slúži samotným cudzincom a zvyšuje ich pocit spolupatričnosti. Kedykoľvek je to možné, migranti by sa mali podieľať na voľbách svojich zástupcov, mali by mať právo voliť a vstupovať do politických strán.

--------------------------
[1] Údaje sprístupnilo autorke Oddelenia štátneho občianstva Sekcie verejnej správy MV SR.
[2] V rokoch 2014 a 2015 som sa (autorka tohto článku) zúčastnila práce na medzinárodnom projekte Ligy za ľudské práva a ďalších organizácii pod vedením Českej Organizace pro pomoc uprchlíkům. Tento projekt bol zameraný na presadzovanie politických práv migrantov, a zapojil do témy aj prvých slovenských politikov či pracovníkov samospráv.