Návrat do minulosti

Stanislava Luppová Stanislava Luppová | 01.10.2020 |
Návrat do minulosti grafika: Igor Kupec

Budeme trochu cestovať v čase aj priestore. Vznesieme sa nad Bratislavu, nad Slovensko, vidíme Karpaty aj Tatry a stúpame ešte vyššie. Európa. Ešte vyššie. A vyššie. Až uvidíme Zem z vesmíru. Predstavte si, že každý človek, ktorý sa sťahuje - za prácou, štúdiom, za rodinou, za lepším životom - zanecháva za sebou na mape sveta červenú čiaru. Celá planéta je popretkávaná stámiliónmi spojení. Neustále pribúda nová a nová čiara. 

Menej peňazí z cudziny

Odrazu sa celý proces zastaví, zamrzne. Ľudia zostávajú nútene zatvorení doma, v karanténach, nemôžu prekračovať hranice. Aj keď sa koronakríza v menšej či väčšej miere dotýka väčšiny ľudí, viac obmedzila tých zraniteľnejších a chudobnejších. Tých, ktorí žijú na okraji a už pred krízou mali zlú východiskovú pozíciu. A medzi nich patria aj migranti, predovšetkým tí s nízkymi príjmami. Opúšťajú bezpečie svojich rodín, známeho prostredia a vydávajú sa do rizika. S cieľom zarobiť, poslať peniaze domov, lepšie žiť. 

Prebiehajúca pandémia ich zasiahla toľkými spôsobmi, že je ťažké si vybrať, odkiaľ začať. Skúsme opäť pohľad zhora. Mnohé menej rozvinuté krajiny sú extrémne závislé od remitencií. Ide o peniaze, ktoré ich obyvatelia zarobia v cudzine, no posielajú svojim rodinám a míňajú doma. Napríklad v takých Filipínach tvoria až 35 percent všetkých finančných tokov putujúcich do krajiny a produkujú bezmála desatinu výkonu ekonomiky. Svetová banka teraz očakáva, že remitencie v nízko- a strednepríjmových krajinách klesnú v tomto roku až o pätinu. Bude to znamenať najväčší prepad v novodobej histórii. 

Aj toto bude jeden z mnohých faktorov, ktoré prispejú k tomu, že tento rok sa podľa odhadov OSN do extrémnej chudoby prepadne 400 miliónov ľudí - budú si musieť vystačiť z menej ako 1,9 medzinárodného dolára na deň. Proporčne k celkovej globálnej populácii pritom pôjde o prvý nárast extrémnej chudoby od 90-tych rokov minulého storočia. 

Keď si suché dáta, štatistiky a prognózy rozmeníme na drobné, uvidíme milióny a milióny ľudských nešťastí. 

Nezamudden Linn má 44 rokov, je Rohing, spolu so ženou a tromi deťmi utiekol pred masakrami z rodného Mjanmarska do Indie. Doteraz sa živil tým, že prekladal pre neziskovú právnickú organizáciu v Naí Dillí. Zarábal dosť na to, aby mohla jeho rodina dôstojne žiť, opisuje jeden z príbehov Agentúra OSN pre utečencov. Až kým sa India kvôli pandémii nezačala uzamykať. Linn teraz ledva uživí rodinu. Výmenou za jedlo je nútený nakladať a vykladať tovar pre miestne obchody s potravinami.

Zaradená spiatočka

Pre Nezamuddena nemá význam vracať sa do Mjanmarska, tamojšia vláda odmieta uznať Rohingom občianstvo a ešte nedávno tam moslimskú menšinu prenasledovali a vraždili.  

Kým Rohingovia cestovať nebudú, v súčasnosti sú výnimkou. Naprieč planétou sa totiž deje proces, ktorý môžeme nazvať reverzným migračným tokom. 

Medzi lídrov patrí práve nový Nezamuddenov domov. India má v absolútnych číslach najviac migrantov na svete. Tamojšia vláda teraz postupne, v štyroch veľkých vlnách, zabezpečuje návrat 200-tisíc indických repatriantov späť do vlasti. Podľa údajov tamojšieho ministerstva zahraničných vecí prichádzajú lietadlami Air India zo všetkých častí sveta. Z Kataru, Kene, Kuvajtu, Japonska, Ománu, Bahrajnu, Kanady, Austrálie, Francúzska či Nemecka. Rovnako ako Nezamuddena, aj oni zväčša prichádzajú o prácu. 

Z Nemecka, ale aj Česka a Rakúska sa zas vracajú tisíce Slovákov. Zo Slovenska si balia kufre a idú húfne domov Ukrajinci a Srbi. Od začiatku pandémie odišlo podľa slovenského ústredia práce takmer dvetisíc“tretiakov” - teda cudzincov z tretích krajín, zo štátov, ktoré nepatria do Európskej únie. 

Prečo sa všetci masovo vracajú domov? Aj keď Human Rights Watch či Amnesty International upozorňujú na silnenie xenofóbie a antimigračnej rétoriky, hlavná príčina je prozaická. Reštrikcie spojené s pandémiou majú na ekonomiky devastačné dopady. Prepad hrubého domáceho produktu bežnému človeku nemusí hovoriť nič, no strata zamestnania sa ho bytostne dotýka. 

Migranti sú pritom na pracovnom trhu štandardne prví na vyhodenie, vraví nepísaná ekonomická poučka. Manažéri firiem nemusia k cudzincom prechovávať žiadne negatívne pocity. Potrebujú zoškrtať pracovné miesta, pretože nie sú zákazky. Cudzincov sa zbavia ako prvých, pretože je to najľahšia cesta. Ak totiž migranti pracujú legálne, zväčša robia na zmluvy, ktoré sa dajú jednoduchšie rozviazať. 

Návrat do minulosti

To, čo sa dnes deje, je v mnohých smeroch návratom do minulosti. Hospodárstva krajín sa kvôli koronakríze scvrknú a budú produkovať toľko tovarov a služieb ako pár rokov dozadu. Krajiny aj ľudia chudobnejú. 

UNICEF dokonca očakáva, že bude opäť narastať detská práca, ktorú sa v posledných rokoch darilo potláčať. Keď rodičia kvôli ekonomickej kríze stratia príjmy, vzrastú očakávania, že straty sa posnažia vykryť všetci členovia domácnosti vrátane detí. Krok späť môžeme spraviť aj pri rodovej rovnosti. Dievčatá budú robiť viac domácich prác, viac pracovať na poliach.

Je to smutný pohľad. Pozrime sa preto na Zem ešte raz zvrchu a vráťme sa tisíce rokov dozadu. Migrácia je stará ako ľudstvo samo. Pred 200-tisíc rokmi začal Homo erectus putovať z východnej Afriky smerom na sever, až postupne obsadil celú zemeguľu. Odvtedy sme sa nezastavili.