Nevyužívajme menšiny ani na politické body, ani na presadenie argumentu

Anna Jacková Anna Jacková | 07.01.2021 |
Nevyužívajme menšiny ani na politické body, ani na presadenie argumentu Yolk images

Xenofóbne nálady v spoločnosti rastú a budú aj naďalej rásť, ak budeme používať jazyk, ktorý aj nepriamo vytvára nepriateľa z istej skupiny ľudí. Dokonca aj vtedy, keď nešťastne zvolená metafora je použitá ako príklad na podporenie svojho argumentu. 

Zobrazovanie menšinových skupín v médiách je pre mnohých Slovákov a Slovenky jediný spôsob, ako s nimi aspoň na diaľku prísť do kontaktu. Príkladom je nedávny komentár na Aktuality.sk s titulkom "Matovič je Arab aj Fico je Arab",  ktorý arabskej komunite zrejme aj nechtiac robí medvediu službu.   

Autor v dobrej viere ukázať príklad politickej slušnosti vybral moment z kampane vtedajšieho republikánskeho kandidáta Johna McCaina spred trinástich rokov. Počas mítingu v Minnesote pohotovo zareagoval na klamlivé tvrdenie jeho podporovateľky o tom, že Obama je Arab. McCain vtedy vyhlásil, že Obama je slušný, rodinne založený človek a mikrofón svojej voličke zobral. Za túto reakciu si vyslúžil pochvalu od širokej verejnosti, médiá ju pripomínali aj po McCainovej smrti v roku 2018, ako jeden z pamätných okamihov senátorovej politiky. 

Obamov rival aj Obamov obranca. V čom je teda problém? 

Sporné nie je to, že sa McCain Obamu zastal a ani to, že svoju podporovateľku razantne opravil. Politické prejavy slušnosti voči oponentom sa stali tak vzácne (nielen v USA, ale aj na Slovensku), že aj  jednoduché vyvrátenie falošného tvrdenia sa kladie ako príklad dobrej praxe. Vidíme to aj v komentári šéfredaktora Bárdyho.

Politickí súperi si verejne prejavovali vzájomný rešpekt nielen do volieb, ale až do McCainovej smrti. Autor komentára si tak z príkladov vzájomného rešpektu mohol vyberať bez toho, aby naskočil na prvú signálnu o „Arabovi Obamovi“.


Politická slušnosť na úkor menšín

Žena na mítingu v Minnesote hovorí, že Obamovi neverí, čítala o ňom a vzápätí z nej vypadne, že je Arab. Slovo Arab je pre voličku hanlivým výrazom a znie ako nadávka. Ak sa citlivo a s ohľadom na arabskú komunitu pozrieme na reakciu McCaina, odpoveď: „Nie, madam. Je to slušný, rodinne založený, muž, občan, s ktorým náhodou nesúhlasím v zásadných otázkach, a práve o tom je táto kampaň“, vidíme, že republikán zachraňoval situáciu ako vedel a zdatne ju obrátil späť ku kampani. Z celého asi minútového videa však ostáva trpký pocit. Arabským komunitám bolo tak trochu nechtiac odkázané, že ako Arabi slušnými a rodinne založenými občanmi nemôžu byť. 

Zdá sa, že Arab ako nepriateľ je spoločensky úzus, nerozporuje ho ani senátor, ani autor textu. Nechajme McCainovi kredit slušného politika. S odstupom trinástich rokov sa ale ako spoločnosť vyvíjame, všímame si štrukturálny rasizmus, xenofóbne nálady v spoločnosti rastú a budú aj naďalej rásť, ak budeme používať jazyk, ktorý aj nepriamo vytvára nepriateľa z istej skupiny ľudí. Dokonca aj vtedy, keď je nešťastne použitá metafora príkladom na podporenie svojho argumentu. 

Zámerom tohto textu nie je kritizovať senátora, ani ho častovať xenofóbnymi nálepkami, a už vôbec nie autora komentáru. Snahou je skôr poukázať, že aj nešťastne zvolená metafora, môže v dlhodobom horizonte menšinovým skupinám obyvateľov ublížiť.

Bárdy píše o chýbajúcom rešpekte v politike, nerešpektuje však dôstojný prístup k arabskej menšine nielen na Slovensku, ktorú veľmi zjednodušene prirovnáva „k urážkam a vulgarizmom typu mafián, zlodej, blázon, psychopat...“ 

Zjednodušená analógia v samotnom titulku „Matovič je Arab aj Fico je Arab“ je veľmi nevhodným príkladom, ktorý podprahovo, medzi riadkami vytvára z jednej menšiny zloducha. Využívanie menšín a minoritných skupín na dosiahnutie politických bodov je už obohraná platňa, ktorá stále funguje. Maďarská karta, rómska, židovská, migrantská, LGBTI a ďalšie, to všetko sme tu, bohužiaľ, už mali. 

Ak sa ale táto rétorika bez predchádzajúceho zamyslenia, hoci aj na poukázanie nedostatku spoločenskej slušnosti, stáva bežným vyjadrovaním novinárov a novinárok, pripravujeme si toxickú zmes spoločenského naratívu. Inak povedané, ak sa ani nezamyslíme nad tým, čo o istej skupine píšeme a aký obraz o nej utvárame, možno aj nevedome prehlbujeme stereotypy a predsudky k ľuďom z iných krajín. Za zvyšovanie polarizácie v spoločnosti so senzuchtivými titulkami to v dlhodobom horizonte nestojí.