Sebavedomá spoločnosť zapája do diania všetkých. Aj cudzincov a cudzinky

Alena H. Chudžíková Alena H. Chudžíková | 03.05.2021 |
Sebavedomá spoločnosť zapája do diania všetkých. Aj cudzincov a cudzinky Venus Jahanpour na komunitnom podujatí Paráda na Svoradovej, ktorú organizovala Nadácia Milana Šimečku. Foto: Ľubo Baran

Podpora participácie cudzincov a cudziniek je znakom sebavedomej spoločnosti. Byť súčasťou spoločnosti totiž znamená mať v nej svoj hlas, byť vypočutý, byť súčasťou diania a spolurozhodovania. Na Slovensku už poznáme viacero spoločensky angažovaných cudzincov a cudziniek, ktorí sú iniciátormi zmien vo svojich komunitách. Napríklad bratislavský projekt výsadby 10 000 stromov iniciovala Venus Jahanpour z Iránu.

Participácia cudzincov a cudziniek sa často redukuje len na politickú participáciu a ich volebné práva. Ide však o omnoho širší pojem, ktorý zahŕňa ohromné spektrum možností – od účasti na voľbách, cez občianske a komunitné aktivity, dobrovoľníctvo až po účasť na tvorbe verejných politík.

Téma občianskej a politickej participácie cudzincov a cudziniek sa v Európe stáva čoraz dôležitejšou, avšak na Slovensku je to stále skôr terra incognita. Často sa ako argument uvádza to, že na Slovensku cudzincov stále nie je dostatočne veľa, aby sa ich občianska a politická participácia začala systematicky riešiť.[1] Zároveň počúvame názory, že štát by cudzincov nemal prijímať príliš veľa. Dostupné dáta však ukazujú, že počet cudzincov kontinuálne rastie. 

Práve spoločenská a politická participácia je jedným z najdôležitejších nástrojov integrácie cudzincov a cudziniek. Jej zanedbávanie, resp. odmietanie integračný proces sťažuje. Okrem tohto vlažného prístupu čelia cudzinci, ktorí sa chcú zapájať do diania v spoločnosti viacerým bariéram, ktoré vyplývajú napríklad z jazykových a kultúrnych odlišností, neznalosti prostredia a pravidiel, nedostatku informácií či pobytového statusu. Tieto bariéry často spôsobujú, že cudzinci a cudzinky sú zo spoluúčasti na dianí v spoločnosti prakticky vylúčení. Zostávajú tak neviditeľní. 

Chyby západnej Európy

Aj v krajinách západnej Európy sa v minulosti participácia cudzincov, najmä politická, považovala za nepotrebnú či dokonca nežiaducu. Dôvodom bol fakt, že migrácia sa považovala za dočasnú – cudzinci prídu a odídu, preto by nemali zasahovať do „našich“ záležitostí. Najnovšie zistenia z výskumu vnímania migrácie a integrácie na Slovensku ukazujú, že podobne vnímame migráciu aj na Slovensku.[2] Keďže ľudia na Slovensku registrujú najmä pracovnú migráciu, rolu cudzincov vidia najmä ako ekonomickú – majú tu pracovať a produkovať, majú byť ekonomickým prínosom. 

V krajinách západnej Európy sa proti podpore participácie cudzincov argumentovalo aj ich údajným nezáujmom o dianie v spoločnosti. Predpokladalo sa, že ich záujmy v novej krajine sú najmä ekonomické, a teda nemajú motiváciu zapájať sa či už do politických procesov alebo občianskych aktivít. Taktiež sa stereotypne predpokladalo, že cudzinci a cudzinky pochádzajú z krajín s nižšou úrovňou demokracie, a preto im chýba politická a demokratická kultúra.[3]

Už v tomto prístupe, ktorý vychádza z domnienky, že „my vieme, čo je pre vás dobré“, sa ukazuje, aká extrémne dôležitá participácia cudzincov a cudziniek je. Väčšinová spoločnosť nie vždy vie, či dokonca nikdy nemôže naozaj vedieť, čo je pre menšinu, v tomto prípade cudzincov a cudzinky, dobré. Keby boli cudzinci v spomínaných krajinách zapojení vôbec do uvažovania o tom, či a ako podporiť ich participáciu, bolo by zrejmé, že ich údajný nezáujem bol skôr spôsobený nedostatkom príležitostí zapájať sa a bariérami, ktoré musia v novej spoločnosti prekonávať. To krajiny západnej Európy zistili až s postupom času, pretože sa na názor nepýtali cudzincov samotných. Strácali tak dlhé roky až desaťročia, počas ktorých mohli posilňovať ich  integráciu a tým aj súdržnosť svojich spoločností. 

Prínos cudzincov a cudziniek

Podpora participácie cudzincov a cudziniek je znakom sebavedomej spoločnosti.[4] Na Slovensku už poznáme viacero spoločensky angažovaných cudzincov a cudziniek, ktorí sú iniciátormi zmien vo svojich komunitách. 

U verejnosti populárny projekt výsadby 10 000 stromov v Bratislave iniciovala Venus Jahanpour, ktorá pochádza z Iránu. Vo Zvolene zas množstvo komunitných aktivít organizuje Sanja Nikolov z Chorvátska, ktorá v ňom založila Občianske centrum OKO. A dnes už legendárny Dobrý trh v Bratislave by určite nevznikol nebyť Illah van Oijen pôvodom z Holandska.[7] Aj počas pandémie sme mohli vidieť aktívnych cudzincov a cudzinky. Ľudia z vietnamskej komunity v rôznych mestách na Slovensku takmer okamžite po vypuknutí pandémie začali šiť rúška pre zdravotníkov. Jedno z bratislavských tureckých bistier poskytovalo zadarmo jedlo ľuďom v prvej línii. Medzinárodná asociácia zahraničných lekárov ponúkala služby lekárov-cudzincov, ktorí síce nemali na Slovensku uznané kvalifikácie, ale mali cennú medicínsku prax. A cudzinci-študenti medicíny ako dobrovoľníci pomáhali aj pri plošnom testovaní. Príkladov by sme našli mnoho.

Považujeme za dôležité otvárať tému podpory rôznych foriem participácie cudzincov, pretože veríme (a dáta to potvrdzujú), že je to cesta k ich integrácii a spoločenskej súdržnosti. A v súdržnej spoločnosti sa všetkým žije lepšie. Byť súčasťou spoločnosti totiž znamená mať v nej svoj hlas, byť vypočutý, byť súčasťou diania a spolurozhodovania. Práve preto sa chceme v nasledujúcich mesiacoch venovať téme participácie cudzincov a cudzinkách v rôznych podobách a formách. 

Autorka je členkou redakčnej rady fjuzn.sk.

[1] Gallová Kriglerová, E. et al. (2019). Hlas menšín. Dvanásť prípadových štúdií zo zapájania zraniteľných skupín do tvorby verejných politík. Bratislava: Úrad splnomocnenca vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti.
[2] Centrum pre výskum etnicity a kultúry, zatiaľ nepublikovaný výskum, 2021
[3] Martiniello, M. (2005). Political participation, mobilization and representation of immigrants and their offspring in Europe. Willy Brandt Series of Working Papers in International Migration and Ethnic Relations 1/05 Malmö: Malmö University;   OBSE (2017). Migrant political participation: a review of policies and integration results in the OSCE region. Varšava: OBSE.
[4] Huddleston, T., Bilgili, Ö., JOki, A.-L., Vankova, Z. (2015). Migrant Integration Policy Index. Barcelona/Brussels: Barcelona Center for International Affairs a Migration Policy Group.